Môj príbeh sa začína v puberte, keď som si všimla, že sa mi začínajú zväčšovať nohy. Myslela som si, že je to kvôli priberaniu, keďže som tento problém mala vždy, najmä s nohami. Po tehotenstve som si uvedomila, že moje telo sa už nikdy nevráti do pôvodného stavu. V priebehu rokov sa môj stav zhoršoval a po infekcii Covid sa mi drasticky znížila pohyblivosť.

​

Zrazu som nedokázala vykonávať bežné činnosti ako predtým. Ráno som sa do práce prakticky vliekola. Chodenie po schodoch sa stalo takým komplikovaným. Vyhľadala som pomoc lekárov, ale nemali odpovede na môj stav. Počula som len, že musím schudnúť a viac sa pohybovať. Vyskúšala som všetky diéty a cvičenia, ale nemali absolútne žiadny účinok. Dokonca mi predpísali Ozempic, ale ani tento liek nepriniesol požadované výsledky. Dôvodom je, že lipedém je, žiaľ, ochorenie, ktoré nereaguje na diéty ani fyzickú aktivitu. Adipózny tuk, ktorý máme v tele, je chorý tuk, ktorý sa rozhodol „zblázniť“ a už sa ho nedá odstrániť.

Áno, je pravda, existuje veľa konzervatívnych techník, ale problém je, že bolesť nezmizne. Účinok týchto liečebných postupov na mňa bol len dočasný. Veľa som cestovala kvôli práci a po Covide som si už nevedela predstaviť cestovanie. Stánie, beh za lietadlami na letiskách, zlé stravovanie a zlý spánok sa mi už nezdali správne. Moje telo si žiadalo pomoc, pretože to už nemohlo vydržať. Rozhodla som sa zmeniť prácu, aby som sa cítila pohodlnejšie a zistila, či sa môj stav nezlepší. Ale bolo to márne. Bolesť bola stále prítomná a videla som, že moje nohy sú čoraz väčšie. Nikto si nevie predstaviť zúfalstvo, ktoré cítiš, pretože som si bola vedomá toho, že som nejedla nadmerne, aby som zdôvodnila tento rast mojich nôh s pokožkou, ktorá čoraz viac ochabovala.

Prišla štyridsiatka a cítila som sa ako starena, bez energie a chuti žiť. V určitom bode som si povedala, že musím reagovať, musím sa REBELOVAŤ, pretože toto už nie je život. Napriek konzervatívnej liečbe sa môj zdravotný stav nezlepšil; v skutočnosti sa mi nohy stále zhoršovali. Najhoršie pre mňa bolo, že nikto nechápal, ako veľmi trpím. Pretože nikto si nevie predstaviť, aký je to pocit mať „slonie nohy“, ako to nazývam ja. Nikto nechápe, prečo vás to bolí, pretože to nie je vidieť. Samozrejme, nemáte zlomenú ruku; máte len zdeformované telo a bolesť, ktorá vám nedovolí vstať z postele. Z tohto dôvodu som vytvorila Lipedema Rebel, pretože chcem svoju rebeliu odovzdať ďalším ženám, ktoré trpia lipedémom. Chcela by som ich sprevádzať na tejto ceste „uzdravenia“ ich života a pomôcť im vybrať si najlepšiu liečbu, ktorá im môže priniesť úľavu. Niekoho, kto tieto ženy vzdeláva, ale predovšetkým ich chápe a uisťuje ich, že táto bolesť nie je len plodom ich fantázie. Táto bolesť je skutočná a pokiaľ sa lipedém nebude správne liečiť, ich telo sa bude naďalej zhoršovať. Lipedema Rebel je určený pre ženy s lipedémom, ako aj pre lekárov a zdravotníckych pracovníkov, aby sme si jedného dňa všetci mohli opäť obuť čižmy. :-)​​